Milí bratia a sestry, naše farské púte boli doposiaľ výnimočným a duchovným obohatením ich účastníkov. Preto vás chcem informovať o plánovaných pútiach v budúcom kalendárnom roku. V dvoch možných termínoch (8. – 11. apríl; 15. – 18. apríl 2027) je to pútnické miesto Stará Licheň, ktoré patrí k najvýznamnejším pútnickým miestam Poľska. Sláva tohto miesta sa začala šíriť od roku 1836 , kedy bol vo farskom kostole svätej Doroty inštalovaný zázračný obraz Panny Márie. Obec leží v strednom Poľsku, medzi hlavným mestom Waršawou a Poznaňou, v malebnom jazernom kraji.
Púte začali roku 1852, keď v celej Európe vypukla epidémia cholery. Davy pútnikov prichádzali modliť sa k obrázku Matky Božej v grablinskom lese. Ešte v tom roku rozhodnutím biskupa bol obraz prenesený do kaplnky v Lichni. Od roku 1858 až do roku 2006 bol Zázračný obraz vystavený vo farskom kostole svätej Doroty. V roku 1967 bol obraz korunovaný podľa dekrétu pápeža Pavla VI.. Korunoval ho poľský primas kardinál Wyszynski, ktorý bol po prosbách k Matke Božej v Lichni zázračne uzdravený z rakoviny. Do novej baziliky bol Zázračný obraz prenesený 2. júla 2006.
Druhou púťou bude púť do rakúskeho Mariazellu v termíne jeseň 2027.
Mariazell v náručí Štajerských Álp je najobľúbenejším cieľom pútnikov z Rakúska, ale aj okolitých krajín. Mariazell je malebné mestečko učupené v náručí hôr. Strmé uličky sú po oboch stranách lemované obchodíkmi a vzduch vonia po medovníkoch, ktoré tu ponúkajú na každom rohu. Všetky cesty sa zbiehajú k hlavnému námestiu s majestátnou bazilikou, v ktorej tieni nájdete stánky sú plné suvenírov s náboženskou tematikou. Väčšina návštevníkov sem totiž mieri práve kvôli svojej viere.
S pútnickou tradíciou v tejto oblasti sa spája legenda o istom benediktínskom mníchovi, ktorý sem prišiel roku 1157 z kláštora v Lambrechte. Keď prechádzal lesom a hľadal vhodné miesto na vybudovanie svojej pustovne, odrazu mu cestu preťal obrovský čierny balvan. Mních nemohol pokračovať v ceste, a tak vyňal malú sošku Presvätej Bohorodičky z lipového dreva, ktorú mal pri sebe, a poprosil ju o pomoc. Vtedy sa zem začala triasť, balvan sa rozlomil na dve časti a z hrán začalo vychádzať zvláštne svetlo. Mních si uvedomil, že je to znamenie, aby sa usídlil práve tu. Pre seba postavil pustovňu („Zell“) a pre zázračnú sochu malú svätyňu, ku ktorej už čoskoro s nádejou v srdce prichádzalo množstvo pútnikov.
Dátum 21. december 1157 sa dodnes oslavuje ako deň založenia Mariazellu, ktorého názov je odvodený od výrazu „Mária v (mníšskej) cele“. Už okolo roku 1200 bol vybudovaný menší kostol. Ten potom v 14. storočí nahradil honosnejší svätostánok v gotickom štýle s 90-metrovou vežou a lomeným portálom. Čoskoro však pre obyvateľstvo Mariazellu nastali veľmi ťažké časy. V roku 1420 do mesta vtrhli Turci a vypálili domy aj kostol. V roku 1474 vypukol ďalší ničivý požiar a v roku 1532 udreli Turci znova. Po protireformácii urobili Habsburgovci z Mariazellu národnú svätyňu, budova kostola bola prestavaná v barokovom štýle (1644 – 1683) a získala svoju dnešnú podobu.
V roku 1782 napísal Joseph Haydn Mariazellskú omšu pre pútnikov. Na Dušičky 1827 napokon vypukol najväčší požiar a takmer celý Mariazell ľahol popolom. To najvzácnejšie v ňom – 48-centimetrová neskororománska socha Madony z lipového dreva – zostalo zachované, vďaka čomu do Mariazellu aj dnes putujú státisíce veriacich zblízka i zďaleka. Do Mariazellu vedie Via Sacra, najstaršia pútnická cesta v Rakúsku, začínajúca pri pamätníku „Spinnerin am Kreuz“ na južnom okraji Viedne.